Deň ľudských práv trochu inak

Autor: Ján Hrubý | 10.12.2013 o 16:28 | (upravené 10.12.2013 o 16:39) Karma článku: 3,21 | Prečítané:  915x

Dnes si takmer na celom svete pripomíname Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prostredníctvom Dňa ľudských práv. Zámerne píšem „takmer na celom svete", pretože všetci iste vieme, že nie všade akceptujú a dodržiavajú túto deklaráciu. Nechcel som však prioritne o tom...

Myšlienky, ktoré si prečítate nižšie, ma začali napádať už včera, kedy sa skončilo zasadanie Finančnej komisie Mestského zastupiteľstva, ktorej som členom. Každé jedno rokovanie možno určite považovať za dôležité, ale to včerajšie vo mne zanechalo obzvlášť silné pocity, ktoré sa v kontexte dnešného spomienkového dňa pokúsim opísať. Pre niekoho budú tieto riadky vyznievať príliš filozoficky, pre niekoho kontroverzne, konzervatívne..., pre niekoho až nepríjemne realisticky. A aby som bol naozaj úprimný, váhal som, či vôbec písať. Definitívne som sa rozhodol až po prečítaní statusu na sociálnej sieti Ľuboša Blahu, ktorý okrem iného píše: „Často sa zabúda na to, že v tejto deklarácii sa nachádza aj tzv. druhá generácia ľudských práv, a teda sociálne a ekonomické práva. Je to napríklad právo na živobytie, právo na bývanie, právo na sociálne zabezpečenie, právo na dôstojnú mzdu, právo na zdravotnú starostlivosť atď." Absolútne s Ľubošom súhlasím. Žiaľ, mnoho ľudí často zabúda na to, že okrem týchto práv, majú v ich zmysle aj povinnosti, ktoré sa veľa krát týkajú aj ich blízkych. Čítajte ďalej a dozviete sa, prečo som podčiarkol „právo na bývanie".

Občania mesta, v ktorom žijem, pravidelne žiadajú orgány mesta o odpustenie úrokov, ktoré sú generované na základe platobnej, mnoho krát viacročnej nedisciplíny. Ľudia často zabúdajú platiť nájomné a poplatky spojené s užívaním (nájomných) bytových priestorov, pričom mám samozrejme na mysli najmä štandardné zálohové platby za energie. Takéto žiadosti sa dostávajú na stôl členom Finančnej komisie, ktorí majú každú situáciu individuálne posúdiť. Výsledkom má byť odporúčanie či a v akej výške poplatky z omeškania odpustiť. Pri rozhodovaní sa pridržiavame príslušnými VZN a ďalšími štandardizovanými postupmi, ktorých bližšia špecifikácia v tomto momente nie je potrebná. Existujú ale prípady kedy je rozhodovanie, na konci ktorého má byť výsledné odporúčanie, veľmi náročné. Na včerajšej komisii bolo takýchto prípadov hneď niekoľko, pričom úzko súvisia s citáciou statusu Ľuboša Blahu. Priznám sa, že konkrétne životné osudy ľudí sa nečítajú ľahko, keďže sa jednalo o prípady ľudí, ktorí síce evidentne zanedbávali svoje platobné povinnosti niekoľko rokov, ale veľmi detailne opisovali svoje ťažké životné situácie, kvôli ktorým nedokázali platiť, pričom v domácnostiach s nimi často žijú aj maloleté deti. Samozrejme, nemôžem byť celkom adresný, ale na rovinu priznávam, že boli prípady, kedy sa osud naozaj kruto zahral, ale boli aj také, kedy za prioritnú príčinu aktuálneho stavu možno považovať ľahostajnosť, nezodpovednosť, lajdáctvo. Bez ohľadu na to som však presvedčený, že každý z vás by sa na chvíľu pozastavil a v duchu poďakoval za to, čo má. Tak, ako ja. Ešte zložitejšie však bolo, že v jednotlivých konkrétnych prípadoch boli predložené aj právoplatné a vykonateľné rozsudky, ku ktorých iniciáciám prostredníctvom súdu musel správca mestského majetku pristúpiť kvôli tomu, že všetky doterajšie pokusy o nápravu v zmysle upomienok, predžalobných výziev..., jednoducho zlyhali. Ľudia skrátka (vedome?) odignorovali svoje povinnosti a žili na úkor iných, keďže za ich nezaplatené šeky museli skrátka zaplatiť všetci ostatní prostredníctvom svojich daní resp. úhrad ich dlžôb zo strany mesta. Verte mi, takéto situácie nie sú ojedinelé a v zmysle platných zákonov sa ťahajú dlhé roky. Títo ľudia, ktorí často krát s orgánmi mesta dlhé obdobia nekomunikovali, sa zrazu rozhodli komunikovať v čase, keď im do poštovej schránky bol doručený rozsudok o vyprataní bytu. Navyše aj vykonateľný, pretože odignorovali aj poslednú možnosť na vyriešenie podlžností vo forme odvolania sa a prípadného podpísania splátkového kalendára. Zistili skrátka, že je už naozaj zle a pod veľmi reálnou hrozbou sa rozhodli, že začnú vo veci konať neuvedomujúc si, že už môže byť naozaj neskoro. A tak sme si lámali hlavu, ako týmto ľuďom pomôcť? Ako zabrániť tomu, aby nezostali na ulici nie len oni, ale aj ich deti? Verte mi, že riešenie týchto situácií je veľmi ťažké, keďže na jednej strane by ste radi pomohli síce nezodpovedným, ale rodičom a najmä ich deťom. To je však už na nás a na možnostiach, ktoré umožňuje zákon.

Všetko som to však písal kvôli niečomu inému, čo možno zhrnúť to posledných dvoch viet  tohto blogu a čo súvisí s dnešným dňom, kedy si pripomíname Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, v ktorej je zahrnutá aj už spomenutá tzv. druhá generácia ľudských práv. Demokracia a všetky výdobytky, ktoré s ňou súvisia, neznamená iba požívanie písaných práv, ale aj dodržiavanie (nepísaných) pravidiel a povinností. Na to však často zabúdame alebo vedome porušujeme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?